|
::
NAŠE UBYTOVANIE - HOTEL BOULEVARD |
|
|
|
|
 HOTEL BOULEVARD - MIAMI - Jeden z hotelov v Art deco
štýle. Cena je celkom prijateľná, ubytovanie môže
mať rôzne podoby, s výhľadom na 50 cm široký
priestor medzi hotelmi, alebo s výhľadom na 1m
priestor medzi ďalšou stenou rovnakého hotela len s
izbami z inej chodby. Ale tak do je poväčšine v
podobnom ubytovaní a v celom Miami. Okná samozrejme
nechýbajú a občas sa pritrafí aj šťastie na dobrý
výhľad. Čistota izby bola viac menej bežná, uteráky
čisté, izba upratovaná doobeda, skrátka klasika. Na
fotografiách na internete sme mohli v rôznych
recenziách na tento hotel nájsť rôzne prívlastky,
vlastne o každom jednom hoteli v South Beach nájdete
nepekné veci. Našli sme až tretí deň jedného švába v
kúpeľni, inak nič strašné a závažné. Televízia na
izbe bola stará, svojho veku, ale stále funkčná a na
počudovanie z doby, kedy by sa o diaľkovom ovládaní
dalo len snívať a predsa k nemu diaľkové ovládanie
staré možno max 10 rokov. Šuflíková skriňa akoby z
obdobia renesancie, hrubá teplá deka, ktorá fakt
zahriala, žehliaca doska so žehličkou a veľké
zrkadlo. Ubytovanie teda určite nebolo nejako
extrémne zlé, skrátka bežné, ani honosné, ani
chudobné. Škoda je, že sa nemáte ako do hotela
dopísať. Email, ktorý prezentujú aj na svojich
vizitkách možno ani nikdy nefungoval. Pošta sa vám
bude vracať ako poslaná na neexistujúci email.
|
|
|
|
 Na recepcii hotela sa medzi sebou striedali asi
traja zamestnanci. Milá Ruskyňa, ktorá bola ochotná
vôbec sa s nami baviť. Mexičan, ktorý vyzeral
neustále naštvane a mladý hispánec, ktorý vyzeral na
ochotného človeka, avšak aj ten dojem si chalan
naštrbil privolaním taxíka zavčas rána, očividne
kamaráta taxikára, ktorý si dokázal vypýtať necelých
100 USD za cestu do Fort Lauderdale. Večer sme sa
pritom na recepcii informovali u recepčnej a sama
zavolala do taxi spoločnosti, aká bude cena a cenu
potvrdili na sumu menšiu o 20 USD. Poučili sme sa,
cenu taxíka vždy zjednávať dopredu. Bez výhrady. Ceny
sú stanovené len napríklad na stanovištiach, kde je
tabuľa s lokalitami a poplatkami za danú trasu. Také
miesto je napríklad MIA letisko, kde je jasne dané,
že z letiska na South Beach je do 32 USD a
samozrejme nejaké prepitné.
Nedá sa ale uprieť, že nakoniec boli milý. Pri
márnom riešení kam s batožinou mali pre nás možnosť,
o ktorej sa nikde nepísalo a taktiež na internete
prevládali názory, že do je nemožné. Batožinu nám
zamkli na vozík a my sme mohli veselo ešte chodiť po
South Beach a nakupovať suveníry bez kufrov.
Uschovať batožinu teda môžu, hoci len na provizórnom
mieste neďaleko kuchyne. Veľké plus. |
|
|
|
|
Naše ubytovanie bolo aj s raňajkami. Výber nie je
nijak extra. Možno aj vám, ak si vyberiete tento
hotel zhnusí raňajky premaľovaná, ale naozaj
nechutne premaľovaná slečna, ktorá oslovuje na
chodníku ľudí s ponukou raňajok práve v hoteli
Boulevard. Celkovo sa obsluhujúci a personál skladá
asi len z hispáncov. Priateľka jedno ráno oslovila
po anglicky jednu z čašníčok, ktorá mi pripomínala
grotesknú postavičku viac, než čašníčku, s otázkou,
kde si môže sadnúť na raňajky a čašníčka priam drzo
začala mlieť v španielčine. Priamo a bez toho, aby
dala náznak ochoty sa vôbec s turistom baviť.
Pozerali sme na seba, nechápali sme, takže do
skúsila ešte raz. Keď už bola ochotná sa baviť v
úradnej reči, ktorá predsa v MIAMI je (sme predsa v
USA sakra), pochopili sme, že anglicky vie veľmi
dobre a priniesla menu. Výber z praženice, alebo
iného druhu praženice je fakt "úžasný". Na lístku,
ktorý nám nahradzoval poukážku na raňajky od
recepcie, bolo naozaj nezreteľne napísané, že k
raňajkám nie je účtovaný džús, avšak rozdelením
slov, a rôznym písmom v rôznych riadkoch by to každý
normálny človek prečítal, že džús je zdarma k
raňajkám. Keď už sme veselo jedli a počítali s tým,
že džús je k raňajkám, "milá" čašníčka sa spýtala či
si prosíme Fresh Juice. Od vtedy si naozaj budem
pamätať rozdiel od džúsu a čerstvého džúsu.
Priniesla dva veľké poháre so strašne veľa ľadom a
hromadou pomarančovej kôry nahádzanej vo vnútri.
Možno to nechutilo zle, ale následne keď doniesla
kožený obal s účtom, najskôr som si myslel, že si
poplietla stôl.
Naúčtovala niekoľko dolárov za džús a drzo si
naúčtovala rovno aj prepitné za príšernú obsluhu. Za
oba džúsy sme spolu dali nehoráznych 34 USD, čo
predstavuje do najdrahšie pitie, aké som kedy pil.
Ale naštvala ma svojim prístupom, že nepovedala ani
slovko, že pôjde o položku mimo to, čo máme
zaplatené, naštvala ma svojim prístupom a úškrnom,
bez žiadneho varovania a alternatívy, bez toho aby
priniesla do pitie, čo sme mohli k raňajkám mať a my
sme tam mali možnosť poznať rozdiel, že toto asi
nebude v cene, lebo do vyzerá inak ako do čo máme
mať. Naštvala ma na toľko, že som jej povedal, že
som nespokojný a že na sumu sedem stoviek za džús je
to prehnané a bežný človek tak dva dni maká, kým
bude mať na dva poondiate džúsy v hoteli Boulevard.
Toľko zážitok v reštaurácií, kašlali sme na to, ale
tej pani do do smrti nezabudnem. |
|
|
